NP Muránska planina

Správa NP

adresa: Janka Kráľa 12, 050 01 Revúca
telefón: (+421) 058/442 2061, 488 1790; fax: 058/442 2061, 488 1790; 
email: snpmp@sopsr.sk 
web:

Národný Park Muránska planina

Muránska planina predstavuje v rámci Slovenska jedno z najzachovalejších území. V roku 1976 bola vyhlásená za chránenú krajinnú oblasť a v roku 1997 bol zriadený Národný park Muránska planina. Rozloha územia národného parku je 203,2 km2, ochranné pásmo má veľkost 217 km2. Územie Národného parku Muránska planina a jeho ochranné pásmo sa nachádza v troch okresoch – Brezno, Revúca a Rimavská Sobota. Najvyšším vrcholom územia národného parku je Fabova hoľa (1439 m.n.m.).

Podstatnú časť územia tvorí skrasovatená doska Muránskej planiny budovaná prevažne svetlými triasovými vápencami. V území je zaevidovaných množstvo jaskýň a priepastí, viac ako 50 ponorov a vyvieračiek a iných krasových javov, ako sú škrapy, krasové jamy, tiesňavy, bralá a pod. Najvýznamnejšou rastlinou planiny je endemit Lykovec muránsky. Celkovo sa rastlinstvo národného parku radí k najzaujímavejším spomedzi ostatných orografických celkov Slovenska. Zastúpené sú xerotermné, horské, alpínske aj subalpínske druhy. Zo zoologického hľadiska je významná poloha Muránskej planiny na južnom okraji slovenského úseku Karpát, čím sa podmieňuje spoločné zastúpenie západokarpatských horských a podhorských spoločenstiev s panónskymi alebo termofilnými druhmi. Vyskytujú sa tu takmer všetky významnejšie druhy stavovcov, napríklad orol skalný, výr skalný, hlucháň, medveď, vlk, rys, vydra riečna.

Muránska planina sa nachádza v západnej časti Slovenského rudohoria. Orograficky patrí do subprovincie Vnútorné Západné Karpaty. Na jeho území sa stretávajú štyri geomorfologické celky Veporské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Stolické vrchy, Horehronské podolie. Dôsledkom toho je veľmi pestrý reliéf. Na území národného parku sa strieda krasový reliéf na triasových vápencoch, ktorý tvorí centrálnu časť národného parku a nekrasový reliéf, čiže normálny riečny reliéf na prevažne paleozoických kryštalických brydliciach a granitoidoch a na neogénnych sedimentoch Breznianskej kotliny.

Vyhlásenie: 23.9.1997 prekategorizovaním CHKO Muránska planina na Národný park Muránska planina (nariadením vlády č. 259/1997 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť 1.10.1997. 

Výmera:

Vlastné územie: 20 318 ha

Ochranné pásmo: 21 698 ha

Stupeň ochrany:

Vlastné územie: 3

Ochranné pásmo: 2

Najvyšší vrch v NP:  Fabova hoľa – 1439 m n.m.

Najvyšší vrch ochranného pásma: Stolica – 1476 m n.m.

Najhlbšia priepasť: Michňová – 105 m

Najrozsiahlejší jaskynný systém: Bobačka – 3000 m

Lesnatosť: cca 86%

Krasové javy: viac ako 250 jaskýň, 15 priepastí, vyše 50 ponorov a vyvieračiek, ako aj množstvo povrchových krasových javov – škrapy, krasové jamy, tiesňavy, skalné veže a ihly, skalné brány.

Flóra: Je pestrá a druhovo bohatá, vyskytuje sa tu okolo 1150 druhov vyšších rastlín. Mnohé z nich sa radia medzi endemity a subendemity. Na území Muránskej planiny sú hojne zastúpené alpínske aj subalpínske druhy, ale aj náročnejšie teplomilné druhy.Najtypickejšiou rastlinou NP je lykovec muránsky – endemit a treťohorný relikt, ktorý tu pretrval milióny rokov a prežil aj zaľadnenie.

Fauna: Dosiaľ tu bolo zistených asi 1500 druhov bezstavovcov – najpočetnejšie skupiny sú chrobáky, motýle, pavúkovce, dvojkrídlovce, mäkkýše a ďalšie. Stavovce zahŕňajú zástupcov piatich známych tried: cicavcov (dosiaľ bolo zistených okolo 68 druhov), vtákov (dosiaľ zistených okolo 127 druhov), plazov (dosiaľ zistených 9 druhov), obojživelníkov (dosiaľ zistených 9 druhov) a rýb, i málopočetných predstaviteľov bezčeľustných stavovcov – mihúľ.

Národné prírodné rezervácie a prírodné rezervácie

Chránený areál

Chránené stromy

Jaskyne

V území je evidovaných 290 jaskýň a priepastí. Najdlhšiu jaskyňou je fluviokrasová jaskyňa Bobačka pri Muránskej Hute s dĺžkou viac ako 3000 m, najhlbšou je 100,5 m hlboká priepasť Michňová v PR Suché doly.

Vodopády

Na území sa nachádza celkom 32 vodopádov, ktoré sú prírodnými pamiatkami. Najvyšší vodopád Kamenárka pri Tisovci je vysoký 10,5 m.

Náučné chodníky

Náučné chodníky sú súčasťou terénneho informačného systému pre návštevníkov Národného parku Muránska planina. Súčasťou tohto systému sú aj náučné lokality a ďaľšie miesta s informačnými panelmi.

Náučný chodník k Muránskemu hradu

Vedie z obce Muráň po turistickej trase k zrúcaninám Muránskeho hradu a ďalej na Veľkú lúku. Prostredníctvom troch informačných bodov a 14 informačných tabúľ oboznamuje návštevníka s jednotlivými zložkami prírodného prostredia pozdĺž chodníka, s chovom koní ako aj s históriou hradu Muráň a s históriou lesníckeho využívania Muránskej planiny. Chodník bol sprístupnený v roku 2001.

Náučný chodník Stožky

Nachádza sa v severnej časti Muránskej planiny v doline Dudlavky. Ide o špecializovaný chodník prezentujúci lesnícku problematiku v území. Poukazuje na zloženie flóry ako aj funkciu živočíchov v lesných porastoch, spôsoby a históriu ťažby dreva v oblasti. Začína pri horárni Pätina a pokračuje dolinou Dudlavky cez sedlo Randavica a Mišúrovú k východziemu bodu. Súčasťou náučného chodníka je rekonštruovaný vagónik úzkorozchodnej lesnej železničky s informáciami o jej histórii.

Náučná lokalita Piecky

Jeden z významných geologických javov Muránskej planiny, takzvaná „muránska brekcia“, je prezentovaná v rámci náučnej lokality Piecky. Nachádza sa pri obci Muráň a prístupná je od informačného bodu pred Hrdzavou dolinou značeným chodníkom po pravom brehu periodického toku Suchý dol. Na lokalite je možné vidieť prvý doložený interglaciálny sediment muránskeho krasu, ktorý vznikol pravdepodobne v začiatku niektorého teplého medziľadového obdobia starších štvrtohôr – pleistocénu.

Informačný systém je doplnený samostatnými panelmi vo vnútri národného parku. Na hranici Národnej prírodnej rezervácie Poludnica sa nachádza informačný panel s údajmi o lykovci muránskom (Daphne arbuscula), v centre Muránskej planiny na lúke Studňa sa prezentuje prierez prírodných ekosystémov územia tak ako sa menia pri prechode krasovej planiny z juhu na sever. V Prírodnej rezervácii Suché doly pri Tisovci sa návštevník môže oboznámiť s informáciami o krasových javoch lokality.